...Agility ukážky v sv. Antole...

Dňa 30.8.2008 sme navštívili peknú dedinku sv. Antol v ktorej sme popri sviatkov sv. Antola organizovali už každoročné agility ukážky.Ja osobne som tam už bola po 3x a tento raz som tam iba zavítala so Sheillou.Na túto akciu som sa veľmi tešila už celý rok ,pretože okrem nás tam vystupujú aj sokoliari,koná sa tam výstava Alpského jazvečíkovytého ďuriča,ukážky strelby a veľa,veľa stánkov s jedlom,s poľovníckymi pomôckami... . Z nášho agility klubu išli dve autá,sposádkov: ja s Sheilla,Zuzka s Gucci,Zuzka s Aisha,Lenka s Rexíkom,Zuzka s Ralfíkom,Simonka s Jerrym,Mariana s Alexom.Keď sme dorazili do Antola tak sme mali najprv malé problémi so stupenkami ale to sa nakoniec vyriešilo a  sme prišli na miesto kde sme mali už rozložiť prekážky. Po postavení parkúru sme už museli ísť behať ,lebo sme mali trošku časový sklz.V deň našich ukážok bolo veľmi teplo takže psíci boli už po prvých ukážkach veľmi vyčerpaný.Na šťastie sme mali zo sebou aj aparatúru ktorá nám veľmi pomohla, lebo ľudia aspoň vedeli čo je agility?aké sú to zónové prekážky?skokové?... moderovanie som si aj sama vyskúšala ale prišli sme na to ,že moderovanie nechám na iných ľudí z nášho klubu ktorým to išlo veľmi dobre.Keď sme mali prestávku tak ja som osobne išla pozrieť stánky,hľadať wc kde bolo veľmi veľa ľudí a to by som ešte ani v tom veľkom areáli nenašla keby mi nepomohli chlapci ktorý kontrolovali lístky takže ďakujem. Druhé ukážky dňa sme behali kratší čas než pred tým ale ešte som nakoniec ukázali aké povely naši psíkovia vedia zo základnej poslušnosti a dog dancingu a ľuďom sa to veľmi páčilo pretože boli dobrým publikom pretože nám tlieskali.Na druhú prestávku keď sme nebehali išli ľudia do lesa ale ja som zostala strážiť veci a tak som sa zoznámila s veľa ľudmi ,ktorý boli na poľovníckej škole. Naše posledné ukážky sme zakončili s malou súťažov ,kde si mohli deti nad 8 rokov vyskúšať ako je to behať so psíkom na parkúre. Ani sme sa nenazdali a už bolo okolo štyroch hodín a išli sme domov,zase sme museli ponosiť prekážky na miesto kde prenocujú do vtedy dokiaľ nám ich nedonesú naspäť na cvičák a ešte sa musím aj za celý náš agility klub poďakovať pánom ktorý nám pomohli s prekážkami a najmä s ťažkým Áčkom.Ešte sme sa museli prebrodiť cez hustý dav ľudí k autu a šli sme smer domov ale niektorý z klubu sa ešte vybrali zajazdiť si na koníky do Vyhní...ale my so Sheillinkou sme neišli lebo sme už boli veľmi unavený.